Turecko

V preklade tento názov znamená „Zem krásnych koní.“ Kappadocia, sú to predovšetkým  krásne  skalné útvary, ktoré po stáročia vytvára veterná erózia.  Najznámejšie z nich pripomínajú  falické symboly. Okrem týchto atypických skál sú tu i krásne kostoly v skalách a skalné či podzemné mestá.

Na cestu Kappadociou by si človek mal vyhradiť  aspoň týždeň.  Turistickým centrom tejto oblasti je Göreme. Malé mestečko s múzeom pod šírim nebom. Okolo sa do oblakov týčia skaly rôznorodých tvarov a farieb. Za zmienku červené a ružové údolie, ktoré podla názvu skrýva skaly krásnych farieb.
Po okolí Göreme se človek môže nechať povoziť  na koni alebo si preletieť balónom. Je to taká malá zem splnených prianí.
V Kappadocii existuje niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu…

Údolie Ihla

Útočište kresťanov a kostoly v skalách. Údolie je celkom dlhé, a pokiaľ si  človek dá tú prácu a ide tesne pozdĺž skál, objaví skutočné poklady. Na stenách sa nachádza mnoho malieb, okrem toho je skala prevŕtaná ako ementál. Takže se hodí baterka. Kostolov tu bývalo cez  stovku, dnes sú z veľkej časti zrútené. Pokiaľ kostol nemôžete zrovna nájsť,  opýtajte sa miestnych strážcov. A hlavne zo sebou mávajte  baterku.
Paşabagi je rozprávkovo krásnym miestom. V okolí je mnoho skál, pipomínajúcich falické symboly (človek sa pod mini i bojí prejsť, aby na neho nespadli prevísajúce  kamene nespadli), zkrátka taková ta pohlednicová Kappadocie. Na docela malém prostoru se člověku z té bělostné krásy v kamenech točí hlava.
Uchisar
je skoro dokonalou preliezačkou. Jedná sa o skalný hrad a na prvý pohľad sa podobá na syr ementál . V belavej skale sa to na každom rohu černie nejakým otvorom, ktorý si môžete preliezť. Pri postupnom preliezaní a postupovaní nahor sa človek  dostane až na vrchol skaly odkiaľ je krásny výhľad do okolia, len ťažko sa odtiaľ odchádza.
Zelve
je jedným z množstva skalných miest. Zelve je ešte väčšia preliezačka ako Uchisar. Povinnou výbavou pre návštevu je baterka. S tou sa človek nemusí báť preliezať tmavé jaskyne, ktoré sú prekopané do skál. Ono to bez toho preliezania  neni ono. Samotný areál tvoria tri údolia, medzi ktorými sa človek môže ľubovolne pohybovať.
Avanos
Je zaujímavý keramikou. Snáď všetci obyvatelia tohoto mestečka vedia vytvárať krásne keramické výtvory. Svoje umenie v malých dielničkách ochotne predvedú. Také pozorovanie hrudy hliny z ktorej sa pomaly vyvinie  konvička je celkom fascinujúce. V Avanose tiež sídli chlapík so zvláštnou záľubou. Zbiera vlasy žien, ktoré navštívia jeho dielňu. Každý rok potom niekoľko z nich vylosuje, a tie na jeho náklady strávia dovolenou v Kappadocii. Za jeden prameň vlasov … kdo by to neskúsil.
Derinkuyu má opět spojitost s jedinečnými skalami. Je to názov mestečka a v ňom sa skrývajúceho skalného mesta. Prístupná časť je len zlomkom veľkosti pôvodného podzemného mesta, ktoré malo niekoľko podlaží a dômyselný systém vetracích šachiet vedúcich na povrch. Návšteva podzemného mesta určite stojí za to. I hlasy ostatných sa v podzemí nepríjemne rozliehajú…

Islám je monoteistické náboženstvo, mladšie než kresťanstvo. Moslimskou  obdobou Boha je Allah, jeho prorokom je Mohammed.  Histórie islamu určite stojí za zmienku, ale všade sa o ňom rozpráva dosť dosť. Pozastavme se hlavne nad tím, ako náboženstvo môže ovplyvniť pobyt v Turecku. Pokiaľ čakáte zem, kde ženy chodia zahalené od hlavy po k päty a prakticky nevychádzajú  na ulicu, čaká vás prekvapenie. Mnoho miestnych ľudí samozrejme stále ctia pravidlá islamu, ktorý ženám prikazuje zahaľovať  sa, no mladšie generácie už náboženstvo vníma voľnejším  spôsobom.
Často na stánkoch či v rukách ľudí uvidíte podivné gorálky. Pri návšteve mešity zistíte, že tieto gorálky sa povaľujú i tu. Jedná sa o subhu, teda akýsi moslimský ruženec.

Návšteva mešity je kapitola sama o sebe.  Akokoľvek  je Turecko benevolentnou zemou, sú veci, ktoré by sme  ako návštevníci mali ctiť. Patrí medzi ne akási etiketa chovania v mešite. Do mešity človek chodí bezpodmienečne na boso . Topánky si buď môžete vziať do ruky alebo nechať  niekde pri vchode v poličke, k tomuto účelu urobenú. Oblečenie taktiež  podlieha  akýmsi pravidlám. Muži by mali mať  dlhé nohavice  a ženy zahalené  kolená, ramená a vlasy. V miestach, kde sa vyskytuje hodne turistov sa dá často  šatka, sukňa či halena zapožičať. A to sa človek nemusí báť, že dostane nejaké blchy. Všetko vonia čistotou.

Hlavne  ženy by mali dbať na zahalené vlasy. Pokiaľ sa jedná o mešitu, ktorá nemá možnosť  vypožičania šatiek, buď do nej nevstupujte, alebo sa ospravedlňte u  niekoho z miestnych, aby videl, že máte úctu k jeho viere, ale máte tento malý nedostatok. Akokoľvek je dobré  mať  nejakú šatku vždy  zo sebou. Do mešity sa na prekvapenie môžete dostať i v čase modlitby. Pokiaľ sa vám to podarí, zostaňte vzadu, buďte ticho a hlavne nefoťte. Nikto si vás nebude všímať a vy se môžete nechať strhnúť  zvláštnou atmosférou vyvolanou spevavou arabčinou a svätosťou miesta.

Všeobecne platí, že čím ďalej  na východ sa budete posúvať, tým viac veriacich ľudí stretnete. Najzápadnejšie z ortodoxných moslimských miest je Konya v strednom Turecku, južne od Kappadoccie. Tu je dievčatám a ženám doporučené pohybovať sa zahalené i po meste. No pokiaľ to neurobíte, nikto vás nezastrelí .

Istanbul, Konštantinopol, Byzantion či Carihrad. Už takéto množstvo názvou  napovedá  o farebnéj minulosti. Centrum Východorímskéj a následne  Osmanskéj ríše. Malo se tiež  stať hlavným mestom Turecka. No k moci se dostal reformátor Atatürk a zvolil si za svoje  sídlo i hlavné mesto Ankaru. Istanbul na úžine medzi Europou a Aziou mu pripadalo  príliš kosmopolitné. Hlavné mesto malo byť typicky turecké, a tak zaň  bola vyhlásená Ankara.

Istanbul je skutočná zmeska národností a neuveriteľného množstva ľudí. Istanbul je bez ľudí len skoro ránu, okolo ôsmej sú už ulice plné ľudí. Ako v lete, tak aj v zime.

Nezaujímavejšie  miesta se však dajú  navštíviť  na relatívne  malej ploche. To je jedna z mála skutočných výhod Istanbulu. Človek ani nemusí používať miestnu hromadnú dopravu Skoro všetky  významné pamiatky sa nachádzajú v štvrti Sultanahmet.

Hagia Sophia

tento chrám Božej múdrosti patrí medzi najznámejšie istanbulské stavby. Byzantský chrám, neskôr osmanská mešita, dnes múzeum. Mnoho architektov  se v vriebehu času snažilo prekonať krásu Chrámu boží múdrosti. Podľa legendy se to vraj podarilo. Dnes tu nájdeme moslimské i kresťanské prvky vedľa seba. Kresťanské sú fresky, ktoré boli odkryté pri rôznych reštauračných prácach a moslimské sú symboly vyskytujúce sa všude možne v chráme. Ženy tu nemusia chodiť zahalené, fotiť sa tu môže bez blesku. Viac než chrám je to múzeum.

Modrá mešita

stojí hneď  naproti  Hagia Sophii. Doslova cez cestu. Človek tak jedným pohľadom môže zachytiť dve impozantné stavby. Modru mešitu si sultán objednal, ako stavbu, ktorá mala presiahnuť krásu chrámu Božej múdrosti. Človek si asi sám musí rozhodnúť, či sa mu viac páči mešita  alebo chrám. Pri stavbe Modrej mešity se stala jedna ošemetná záležitosť.

Sultán si prial krásne zlaté minarety, lenže slovo zlato znie podobne ako číslovka šesť. Architekt tak omylom miesto zlatých minaretov postavil šesť minaretov. Šesť minaretov ale mala  Kába v Mekke. Sultán teda musel poslať do Mekky peniaze na stavbu siedmeho minaretu, pretože si nemohol dovoliť  mať na mešite rovnaký počet minaretov, ako je v najsvätejšom mieste kde žil sám Mohamed. Večnou otázkou však zostáva, či nebol architekt nejak zmanipulovaný a nepostavil  šesť minaretov schválne, aby Kába vypadala zase o niečo honosnejšie.

Ešte sa naskytá otázka, prečo se Modrá mešita nazýva modrou, keď zvonku je skôr  šedivá. Stačí vidieť interiéry a človeku je to hneď jasné. Vnútri  se iná farba než modrá skoro nevyskytuje. Koberce, kachle, obloženie. Všetko  je nebesky modré. Dokonca i šatky, ktoré se požičiavajú pri vchode , sú modré. Ešte je dobré poznamenať, že se jedná o skutočnú mešitu, teda  normálne tu prebiehajú modlitby. To by nebolo až tak dôležité, ale zvlášť  ženy by mali mať na pamäti, že se vyžaduje zahalenie ramien, kolien a vlasov a samozrejme vstup bez topánok.

Veľký bazár

je jedným z preslávených miest na nákupy. Tisíce obchodov tvorí nekonečné bludisko, ktoré sa  skrýva neďaleko Istanbulskej  univerzity. Človek  by nepovedal, že se na takomto mieste skrýva mesto samo v sebe,  aj mapa je potrebná na to aby sa tu neznalý cudzinec  nestratil. Existuje tu jen jedno pravidlo, ak ide človek stále hore , mal by sa  dostať  k  hlavnému východu. Veľký bazár nie je natoľko  zaujímavý z historického hľadiska, no za návštevu určite stojí. Nielen pre nákupy, ale i pre tu atmosféru. Zjednávanie tu doslova visí vo vzduchu.

Egyptský bazár

Nachádza se trochu ďalej, dá se povedať „pod“ Veľkým bazárom, kúsok od mora a Novej mešity. Nie je tak rozľahlý, ako Veľký bazár, ale stojí za to. Zvlášť ak zháňate korenie, a to ľubovoľné. Nakupuje se na stovky gramov, päťdesiat  gramov je váha, ktorá u predajcu vzbudí ľahký úsmev.Korenie môžete ochutnávať,  skrátka testovať ako najväčší gurmáni. Predajcovia sú ochotní.Egyptský bazár je jedno gigantické dráždenie chuťových a čuchových buniek.

Hippodrom

Hippodrom ni je  nijak fantastickou pamiatkou, ale celkom určite  okolo neho prejdete pri prechádzke  Sultanahmedom. To, čo dnes zostalo z antickej  pamiatky sú dva obelisky neďaleko  Modrej mešity. Tie  tvorili srdce Hippodromu, okolo  nich sa závodilo. Dnes tvoria akési námestie.

Yerebatan

je bývalou vodnou cisternou nachádzajúcou se neďaleko už zmienených pamätihodností. Kto by bol povedal, že se dá pohromade vidieť toľko antických stĺpov. Človek je tu ušetrený od ruchu veľkomesta akým Istanbul určite je. Je to malá oáza kľudu. Pokiaľ máte radi antiku, je to ideálna pamiatka na návštevu. Naviac nám  dokazuje, aké rozličné kultúry prešli tureckým územím.

Topkapi Saray

teda palác Topkapi. Kto nevidel Topkapi, akoby  nebol v Istanbule. Je to obrovské honosné sídlo sultánov. Človek potrebuje mapu, aby se tu vyznal. Čo tu môžete vidieť? V mnohých  miestnostiach sa človek môže dozvedieť niečo o živote sultána. Môžete tu navštíviť i sultánsky hárem. Jedná sa o krásne miestnosti s bazénom. V tom sa vraj každý týždeň kúpala iná sultánova obľúbenkyňa. Za povšimnutie stoja kachličky na stenách. O takých krásnych tvaroch si môžeme v moderných kúpelkách iba snívať. Návšteva háremu sa oplatí v rámci Topkapi zvlášť. Ďalej tu môžete vidieť nepreberné  množstvo klenotov včetne jedného z najväčších diamantov na svete. Takže kto má rád blýskavé kamienky, mal by si dát tu prácu a nájsť miestnu klenotnicu. Zaujímavá je miestnosť, kde je upozornenie, aby ste sa chovali ticho a nerušili  svätosť miesta. V rôznych krabičkách je tu ukrytý vlas Proroka, slza Proroka a podobné artefakty.  Okrem toho všetkého je samotné Topkapi doslova kúzelné. Z niektorých miest je  krásny výhľad na Zlatý roh alebo most Bospor.

Keď už sme  u toho Bosporu, po stránke architektonickej či historickej  nie je tento most nijak zvlášť zaujímavý, ale ten pocit, že prechádzate medzi Európou a Aziou stojí za to. Most ale nie je prístupný pre peších (to platilo iba  pre prvé roky po otvorení).

Turecko má v súčasnosti viac ako 30 národných parkov. Vo väčšine týchto parkov sú predmetom ochrany okrem prírodného aj pamiatky kultúrneho dedičstva. Medzi také patrí napríklad Národný park Beydağlar v provincii Antalya, v ktorom sa nachádzajú zrúcaniny starovekých miest Phaselis a Olimpos. V tej istej provincii sa nachádza aj Národný park Kaňon Köprülü, kde nájdeme vo svete ojedinelý súvislý les cyprusov. Väčšina národných parkov sa nachádza na zalesnenom území. Niektoré sú však určené na ochranu stepných biotopov. Medzi také patrí aj Národný park Údolie Munzur vo východnej Anatólii.

Národný park Bey Dağlar

Na úpätí Mt.Tahtali (Olympos), 15 km južne od Kemeru,  Phaselis bol raz hlavné obchodné centrum. Môžeme tu odhaliť akropolu mesta. Zrúcanina a akvadukty,  kúpele, divadlá, Hadriánova brána ,ktoré majú historický význam. Z južného prístavu,  sa pozrite na Mt. Tahtali s veľkolepým výhľadom. Na chránenej piesčitej pláži  sa dá urobiť  ihrisko a vody sú pokojné a bezpečné pre plavcov.Veliké pohorie  ohraničujúce Anatáliu odspodu, je pohorie Taurus, označované tiež  ako Toros. Je to vlastne najzápadnejšia vetva obrovského vrásnenia tvoriace napríklad Himaláje. V rámci celého tohoto pohoria  sú turisticky zaujímavé masívy Toros Ala (Aladağlar), Bey Dağları a Bolkar Dağı.

Národný park kaňonu Köprülü

V smere od mesta Aspendos do vnútrozemia sa rozkladá národný park rieky Köprülü so svojimi rímskymi mostami a skromnými ruinami Selge v horách nad korytom rieky. Ak máte k dispozícií terénne auto, môžete absolvovať celodenný výlet s príjemnou zastávkou na obed. Do Selge ako aj na územie národného parku málokedy jazdia linky verejnej dopravy  – odpoludnia okolo prechádza jeden dolmuš, ktorý si to šinie medzi Serikem ležiacim na pobrežnej diaľnici a dedinou Zerk ležiacej na vrcholku pri rieke Köprülü.

Odbočka do národného parku (˝Milli Park˝) a do Selge je označená na diaľnici č. 400, 48 km od Antalye; za Saggirinkoyu vedie odbočka vľavo cez rieku, ale tu by ste mali minúť a pokračovať priamo po asfaltovej ceste do Beskonaku, roztrúsenej dediny ležiace o 37 km ďalej. Zhruba o päť kilometrov ďalej dorazíte k reštaurácií Kanyon, ktorá pripomína „stromové domčeky“ umiestnené v obrovitých platanoch nad riekou. Ide o veľmi obľúbene miesto ako medzi Turkami tak i medzi zahraničnými vodičmi autobusov – pstruhy tu stoja 4 USD. Je iróniou, že v rieke Köprülü sa hemžia bodkované pstruhy, ktoré je tu zakázané loviť. Niekoľko raftingovych spoločnosti organizuje bezduché, ale za to príjemné pol denné výlety dole po rieke práve z tohto miesta, kde sa na ceste zastavujú na kúpanie a obed. V prípade, že by ste sa rozhodli absolvovať takýto výlet , treba sa kontaktovať na niektorú cestovnú agentúru sídliacu v Antalyi , alebo treba skúsiť šťastie priamo na mieste.

Pamukkale a Hierapolis

Pamukkale znamená v v preklade Bavlnený zámok. Je ťažké toto miesto popísať slovami. Človek si tak ide medzi horamia odrazu sa mu naskytne pohľad na žiarivo biely skalnatý  útvar od ktorého sa odráža slnko. Toto krásne miesto tu vznikalo celé tisícročia vďaka vysoko mineralizovanéj,  ktorá vyviera na vŕšku hory. Minerálna voda tu utvorila za tie dlhé roky krásne jazierka, ktoré boli prístupné na kúpanie. Tieto jazierka tvoria terasy. Prístup k terasám je možný zo spodného vchodu z malého mestečka alebo od vchodu vrchného.

Národný park Termessos

V krásnych horách se skrývajú ruiny starovekého hraničného a obchodného mesta Termessos, ktoré údajne nepokoril ani Alexander Veliký.Nie je sa čomu diviť , mesto bolo v horách dokonale chránené. Najzaujímavejšia na celom meste bola nekropola. Mŕtvych  totiž pochovávali nie len do klasických hrobov, ale i do hrobov tesaných do skaly. Klasické kamenné hroby sa dodnes nachádzajú doslova pohádzané po okolitých  poliach.

Mesto je v horách horšie prístupné, čo by vás však nemalo odradiť od jeho návštevy. Nájdete tu zrúcaniny  amfiteátru s krásnym výhľadom do kraja, do skaly vytesanú podobu Alexandra Velikého či staroveké kúpele. A to všetko  medzi krásnymi horskými štítmi. Človek  samým úžasom nevie či má obdivovať  krásy prírody  alebo architektúru. Oboje totiž stojí za to.

Efez

Tri hodiny na návštevu Efezu sú minimum. Na území Turecka nenájdete zachovalejšie antické mesto. A hlavne rozľahlejšie. Efez má dva vstupy, pri4om najlepším riešením je jedným vstupom vstúpiť a druhým vystúpiť. Pri vstupe sa na vás určite vrhnú miestny s ceduľkou okolo krku  a budú vám ponúkať sprievodcovské služby. No tieto služby sa nevyplatia, pretože sú pridrahé. Lacnejšie a jednoduchšie riešenie je kúpiť si “papierového sprievodcu”. Individuálna prehliadka má naviac tu výhodu, že človek nie je viazaný tým, kam sa zrovna má ísť. Môžete slobodne pobehovať po areáli kadiaľ chcete.

Jednou z  najznámejších pamiatok je Celsova knižnica. Prejsť ju bez povšimnutia je nemožné ,všetci k nej mieria. Je to stĺpové popredie budovy, ktoré sa monumentálne týči nad ruinami. Sem tam sa dá vidieť aj starogrécky nápis. Za zmienku stoja aj verejné toalety, kde sa vraj preberali najdôležitejšie záležitosti politiky a ekonómie.  V tesnej blízkosti potom sídlil nevestinec. K nemu dokonca existuje i kuriózna reklama. Jedná se o otlačok  ľudskej nohy, šípka a srdiečko, všetko  vyryté v kameni. Zrejme je to najstaršia reklama na svete.Nechýba tu ani krásny amfiteáter, či zbytky nekropole.

Efez je neodmysliteľne  spojený s jedným zo siedmich divov sveta, Artemidiným chrámom. Ten sa však nachádza až na kraji neďalekého Selcuku,  respektíve posledný stĺp, ktorý z neho ostal. Medzi  Efezom a Artemisionom bol vraj v dobách ohrozenia  natiahnutý povraz, sedem kilometrov dlhý, ktorý ochraňoval mesto čo poskytovala bohyňa Artemis.

Napriek veľkému a bohatému mestu akým Efez bol , postihlo toto mesto pád. Ľudia sa pomaly presídlili  do neďalekého Selcuku a Efez bol opustený.

Náš prvý infoblog o Turecku….

Oficiálny  názov krajiny: Turecká republika

Najzápadnejší štát na Blízkom východe, ktorí leží medzi Čiernym a Stredozemným morom. V Ázii sa rozprestiera 97 % jeho územia a v Európe 3 %. Európsku časť utvára jednotvárna nížina, ktorej sever lemuje pohorie Istrança (1031 m n. m.) a juh Tekir Dag. Úžiny Bospor a Dardanely a nimi uzavreté Marmarské more oddeľujú svetadiely Európu a Áziu. Vnútrozemie Anatólie vypĺňa suchá pustá plošina členená menšími kotlinami. Miestami sa vyskytujú polopúšte a bezodtokové zníženiny so slanými jazerami či močiarmi (jazero Tuz Gülü). Plošinu zo severu obklopujú Pontské vrchy (Kaçkar dagi, 3937 m n. m.) a z juhu 1200 km dlhé pásma pohoria Taurus. Zo severu sa k Strednému Taurusu pričleňuje rozsiahle mladé sopečné územie (Erciyas dag, 3916 m n. m.). Na východe krajiny sa dvíha lávovými príkrovmi pokrytá Arménska vysočina. Jej najvyšší vrch je Ararat (5165 m n. m.). Súčasné štátne hranice sa utvorili roku 1923. V minulosti patrili Osmanskej ríši rozsiahle územia v severnej Afrike, juhovýchodnej Európe a na Blízkom východe. Krajina je spojnicou medzi Európou a Áziou. Prechádza ňou mnoho obchodných ciest. Strategicky významné úžiny Bospor a Dardanely má pod kontrolou od roku 1936. Rozvojom hospodárstva zaostáva za európskou úrovňou.

Hlavné mesto: Ankara (2 826 000 obyvateľov)
Úradný jazyk:  Turecký jazyk
Počet obyvateľov: 72 561 647
Rozloha: 779 452 km2
Mena: turecká líra (TRY)
Časový posun: + 1h
Náboženstvo: 98 % obyvateľstva sú Moslimovia, z nich cca 80 % Suniti a 20 % Šíti
Najvyššia hora: Ararat 5 165 m (na severovýchode krajiny)
Najdlhšia rieka: Eufrat

Doba letu z Bratislavy: cca 2,5 hodiny

Vízová povinnosť

Medzi Slovenskom a Tureckom je v platnosti Dohoda zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných a špeciálnych (zelených tureckých) pasov. Držitelia tohto typu cestovných dokladov nepotrebujú pri krátkodobom vstupe do Turecka víza. Dlhodobé vyslanie sa rieši prostredníctvom MZV TR udelením identifikačnej karty príslušnej kategórie, ktorá fakticky nahrádza povolenie na pobyt.

Podmienky vstupu a pobytu občanov Slovenskej republiky do Turecka

Pre občanov Slovenska (držiteľov klasického turistického pasu SR) platí vízová povinnosť. Vízum môže byť udelené na hraničnom priechode, na letisku alebo v prístave pri vstupe do krajiny. Vízum môže byť tiež udelené na Veľvyslanectve Tureckej republiky v Bratislave na Holubyho ulici.

Cena víza udeleného na hraničnom priechode je 15 EUR. Hoci pasové orgány Turecka prijímajú i platby v inej mene ako EUR, z praktického hľadiska ZÚ SR odporúča slovenským občanom mať uvedenú sumu pripravenú vopred v EUR. Platnosť víza udeleného na hraničnom priechode je 30 dní (nie 1 mesiac!) a neexistuje možnosť jeho predĺženia na území Turecka. Za prekročenie platnosti víza turecké orgány vyberajú pokutu podľa dĺžky obdobia, o ktoré bola platnosť prekročená vo výške od 100 EUR.

Dovoz a vývoz

Môžete doviezť a vyviezť čiastku v hodnote zodpovedajúcej 5000USD, v prípade vyššej čiastky musíte dokladom doložiť jej nadobudnutie (napr. doklad o bankovom výbere).

Hodnota dovážaných a vyvážaných šperkov nesmie prekročiť 15000USD, v prípade vyššej hodnoty je opäť nutné doložiť doklad o ich nadobudnutí.

Pre milovníkov tabaku a liehovín: bezcolne si môžete doviezť 1 kartón cigariet, 50 ks cigár, 200g tabaku, 1,5 kg kávy, 500g čaju, 0,5l alkoholu, max. 120ml parfému.

Vývoz starožitností starších ako 100 rokov je úplne zakázaný, toto platí aj pre rôzne úlomky, ktoré zoberiete pri svojich potulkách po miestnych zrúcaninách. Pre vývoz takých predmetov je treba špeciálne povolenie Správy múzeí.

Pokiaľ si zatúžite odviezť novo vyrobený koberček, nezabudnite si uchovať doklad o zaplatení. Pozor na suveníry z ríše rastlín či zvierat, za ich vývoz vám môže hroziť aj trestné stíhanie.

Veľmi vysoké tresty (až 20 rokov) by vás čakali pri pokuse o dovoz omamných a iných psychotropných látok (už pri 1g). Zákaz platí aj pre dovoz zbraní.

Veľvyslanectvo SR v Ankare, Turecká republika
(v miestnom jazyku – Ankara´daki Slovakya Cumhuriyeti Büyükelciliđi)
Atatürk Bulvarý 245, Kavaklidere
06692 ANKARA
Turecká republika (Türkiye Cumhuriyeti)

Tel.: +90 – 312 – 4675075/6
Fax: +90 – 312 – 4682689
Mobil: +90 – 533 – 7600384
E-mail: emb.ankara@mzv.sk, cons.ankara@mzv.sk (pre konzulárne a vízové otázky)
Internet: www.mzv.sk/ankara

Generálny konzulát SR v Istanbule, Turecká republika
Guvercin Sokak No.: 1
34330 Levent, Istanbul
Turecká republika (Türkiye Cumhuriyeti)

Tel.: +90 – 212 – 3179430/1
Fax: +90 – 212 – 3179429
Mobil: +90 – 532 – 2630598
E-mail: cons.istanbul@mzv.sk
Internet: : www.mzv.sk/istanbul